Streetart z ulíc vytláča graffitiNová forma umenia sa presadzuje čoraz viditeľnejšie v uliciach, aj v galériáchNálepky v podchodoch. Žena s taškami mračiacasa na stene paneláku. Dievčatko objímajúce bombu. Príšerky z Pacmana. To všetko je streetart. A ešte oveľa viac. Aj vďaka streetartu sa umenie vydalo do sveta. Doslova. Oslovuje ľudí pri čakaní na autobus či vlak, farbí sivé fasády nudných domov, vyvoláva reakcie. Presne o tom je umenie. Aj streetart. Problémom tohto slovíčka je nejasný význam. Pod umením ulice si v dnešnom meste môžeme predstaviť všeličo. Od pouličných performerov, cez hudobníkov až po karikaturistov z plážových stredísk. Ak ale hovoríme o streetarte ako o výtvarnom prejave, väčšinou si predstavíme nálepky na dopravných značkách a na plynových prípojkách, prípadne cez šablóny nastriekané podoby známych tvárí. Streetart sú ale aj inštalácie, vtipné malé postavičky na lavičkách, cvičenia s písmenami alebo plagáty. "Graffiti je často len značkovanie priestoru menom, streetart využíva aj odkazy na politiku či umenie." Streetart vyrástol z graffiti, dokonca sa zvykne označovať ako post či neograffiti, od graffiti sa však líši širším tematickým i formálnym záberom. Napokon, veľa streetart umelcov vyrástlo z graffiti scény. To je dôvod, prečo v ňom nie je toľko zbytočného odpadu. Obdobie učenia sa a hľadania výpovede si totiž streetart umelci akoby prešli ešte so sprejom v ruke. „Tých pár ľudí, ktorí sa na Slovensku streetartu venujú, vyšlo z poctivého graffiti,“ hovorí popredný reprezentant slovenskej streetart scény Biok z Trnavy. „Streetart nie je o technike, akou ho robíš, je to skôr o určitej forme myslenia.“ Kým graffiti je často len typograficky viac či menej zaujímavé značkovanie priestoru svojím menom, streetart sa pohráva aj s so sociálnymi, politickými či umenovednými odkazmi, pričom mu často nechýba nadhľad ani vtip. Streetart nie je graffitiNechoďte za umením do bielych kociek, ono si príde po vásNa rozdiel od graffiti vníma širšia verejnosť streetart pozitívnejšie. Graffiti je v takomto zmýšľaní čosi ako priamočiary útok, deštrukcia, provokácia, streetart je potom skôr zábavné, občas konceptuálne a často guerillové záškodníctvo. Guantánamo v Disneylande „Streetart je akceptovaný verejnosťou ako menej deštruktívny,“ vysvetľuje Biok. „Je spájaný s umením, prezentovaný v lepšom svetle, vzniká veľa výstav, publikácií. Graffiti, aj keď podľa mňa streetart je to isté ako graffiti, je stále chápané ako vandalizmus.“ Príkladom povestného angažovania sa streetartu je britský umelec Banksy, ktorého projekty ako maľba na múre v pásme Gazy či väzeň z Guantánama v Disneylande, sú silnou a výstižnou spoločenskou kritikou. Paradoxne, on, ktorý sa vo svojich projektoch vysmieval galériám a múzeám, dnes predáva svoje diela za desiatky tisíc britských libier. I preto sa ozvali hlasy, že Banksy zapredal svoje vlastné idey. Sám si však okamžite z celého tohto humbugu na svojej webstránke vystrelil. „Čo však dnes nie je komerčné?“ pýta sa v tomto duchu Biok. „Držím palce skutočnému, úprimnému undergroundu. Dnes je však na predaj celý svet. Každý a všetko.“ Vtipný a v plienkach Streetart na Slovensku vznikol, tak ako inde, postupnými presahmi graffiti do iných výtvarných techník. V porovnaní so zahraničím je však stále v plienkach. „Streetart v jeho podobe v zahraničí u nás v podstate ani neexistuje,“ myslí si Biok. Napríklad vyrezávané plagáty, ktoré sa potom lepia na steny, v duchu americkej umelkyne Swoon, by ste v našich uliciach hľadali len ťažko. Mimochodom, Swoon je jedna z mála žien v streetarte. I tak tu však môžete nájsť niekoľko vtipných obrázkov. V centre Bratislavy napríklad psa na Medenej ulici alebo nápis I Love Mutants nad podchodom na Poštovej. Je pravda, že umelecky hodnotnejšie „objekty“ u nás stále nájdete skôr v graffiti zónach. Postupne sa však dostávajú aj do ulíc. Teda tam, kam patria. Denník SME 15. 2. 2007 Príloha Kultúra, str. 21 a str. 23 Autor: Tomáš Prokopčák |
|
